kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

8 z 11

Publikované 18.06.2018 v 23:16 v kategórii Iné, prečítané: 7x

2.12.2013

Už je to asi 10 rokov, čo som si kúpila električenku na mestskú hromadnú. Vzhľadom na polohu môjho vtedajšieho pracoviska bolo výhodnejšie kúpiť si auto. Aj ostatné aktivity, ktoré nasledovali neskôr, sa oveľa ľahšie zvládali vlastným dopravným prostriedkom. Mestská hromadná vtedy jednoducho neprichádzala do úvahy, ibaže by deň mal 48 hodín a ja nervy z ocele.
V septembri som nastúpila do nového zamestnania, a kým nemrzlo, jazdila som do roboty na bicykli. Tento mesiac však bolo pre mňa výhodnejšie kúpiť si tú električenku, keďže mi okrem cestovania do práce pribudlo i mnoho termínov povedľa.
Hneď v prvý deň jej nasadenia ma v U-bahne pristavil mladík. V jednej ruke držal nejakú listinu, pripevnenú na podložke, v druhej pero. Ihneď som vytušila, že sa jedná o ďalšiu anketu.
Pravdupovediac, nerada sa ich zúčastňujem, ale tentokrát by som na jeho otázku ani nevedela poriadne odpovedať.
"Ako ste spokojná so službami MVV (mestská hromadná v Mníchove), čoby sa prípadne dalo vylepšiť?"
"Zatiaľ netuším. Ja som si po 10 rokoch kúpila električenku a dnes je prvý deň, čo tie služby aj využijem."
Neveriacky na mňa pozrel, prehodil so mnou ešte pár slov sklamania, rozlúčil sa a nechal ma ísť ďalej mojou cestou.
Už jazdím dopravou asi mesiac a nestačím sa diviť, čo sa za tých desať rokov naozaj zmenilo... a som z tej zmeny dosť šokovaná.
Netýka sa dopravy, týka sa ľudí.
Včera som šla večer domov z rodičovského združenia. Priamo okolo mňa stálo 11 dospelákov. Z toho 8 mali sklonené hlavy a nevnímajúc okolie ťukali usilovne do svojich malých debničiek. Hra, lajkovanie či písanie odkazu kamarátovi.
Nebolo to nič výnimočné, takéto skupinky závislákov sú denne v celom U-bahne, ba v celom meste.
Deň predtým som šla v električke, do ktorej nastúpila mladá mamička s asi 4-ročnou dcérkou. Zostali stáť hneď pri mne.
Dievčatko niečo práve vysvetľovalo mame. Tá ju vôbec nevnímala. Mobil v ruke a veselo doň niečo naťukávala.
Ani dvadsaťkrát zopakovaná otázka jej dcéry ju nedokázala prinútiť, aby jej aspoň jednoduchou vetou odpovedala.
Iba málo chýbalo, aby som jej mobil nevytrhla z ruky a poriadne ňou nezatriasla.
Ľudia, strach a hrôza z vás ide!!!

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?