kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

Ako som v Thajsku varila

Publikované 12.05.2018 v 13:04 v kategórii Cestovanie, prečítané: 5x

Už si nespomínam, kde a kedy presne som si prečítala prvú reklamu o možnosti zúčastnenia sa kurzu thai-varenia, ale naisto si pamätám, že ma okamžite zaujala a ja som vedela, že ju chcem určite vyskúšať.

Pri prvom stretnutí s delegátom našej cestovnej kancelárie som sa ho ihneď spýtala, čo mi z miestnej ponuky odporúča. A ešte v ten večer sme sa vybrali na obhliadku do jednej z dvoch navrhovaných reštaurácii.

Šéfkuchárom v "Boonyarit Kitchen" bol sympatický 50-tnik Aek. (Neskôr sa odsťahoval na sever Thajska, čo som kedysi dávno zaregistrovala na jeho FB profile.) Pochádzal z Bangkoku, pracoval tam roky v kuchyni známych hotelov, než sa spolu so svojou druhou manželkou Meaw rozhodli otvoriť vlastnú reštauráciu. Najprv v Phukete, neskôr v kľudnejšom Khao Laku. Občas im pri obsluhe vypomáhala suseda.

Obaja rozprávali veľmi slušne anglicky. Síce bohatá slovná zásobu, ale s ázijskou výslovnosťou, a tak treba pozorne počúvať.

Meaw (vyslov Miau) sympaticky ukecaná, Aek dobrák od kostí. Mal v sebe niečo naozaj výnimočné. Na oboch bol život v Bangkoku poznať na prvý pohľad či po prvej vete.

Škoda, že sa ich reštaurácia nachádzala dosť ďaleko od centra, pretože s výrečnosťou Meaw a Aekovou výbornou kuchyňou by isto zarábali aspoň trojnásobne. Iba u máloktorých konkurentov sa dalo dobre dohovoriť a po vyskúšaní viacerých kuchýň sme sa zhodli, že u Aeka nám aj najlepšie chutilo.

Dohodla som sa s ním na kurze hneď na nasledujúci deň. Ak sa prihlásite (hocikde), môžete si vopred vybrať z niekoľkých možností, aké predjedlo, akú polievku a hlavné jedlo chcete variť. Dezert je iba jeden.

Vrámci kurzu máte zahrnutý i nákup so šéfkuchárom na miestnom trhovisku.



V dohovorenom čase nás Aek vyzdvihol spred hotela a odviezol na trh. Ponechal nás tam najprv samých 45 minút, aby sme si ho mohli v kľude prezrieť. Neskôr sa ku nám pridal.


V ten deň bol trh vraj iba polovičný - čo sa veľkosti týka. Vľavo sa nachádzal predaj oblečenia a suvenírov. Mňa to razom zavialo doprava, kde sa nachádzali stánky s ovocím, zeleninou, ryžou, rybami, mäsom a inými exotickými produktami.


Podobný predaj som už zažila v Číne, takže ma vlastne nič neprekvapilo, ale naši hygienici by pravdepodobne skolabovali na miestnych trhoviskách.


Predávajúci sedeli na pryčniach nad zemou, deti sa im hrali pod nohami, kojenci sa plazili po zemi a tetušky odháňali doterné muchy z voľne ležiaceho mäsa palicou, na ktorej konci bol prichytený igelitový sáčok.



Pochúťka domácich - práve, keď som fotila, pristavil sa pri príšerkách jeden záujemca a dôkladne ich ovoniaval.

Už veru neviem, či mu zavoňali a či nie... Keby mi ich niekto skúsený pripravil, aj by som ich ako chrumkavý snack ochutnala.



Rambutan na obrázku - za pomenovanie vraj vďačí svojmu chlpatému vzhľadu.


Po stanovenom čase sa opäť zjavil Aek a pribral ma do partie na nákup. Vysvetľoval mi toho veľa, ukazoval, podľa čoho vyberá ovocie či zeleninu, vysvetľoval, z čoho a ako sa vyrába thaiská curry pasta, atď. Napodiv volil slovíčka, ktorým som dobre rozumela i ja.


Kúsok od trhu sa nachádza policajná loď, ktorú vlna tsunami zaniesla v osudnom roku 2004 z oceánu do vnútrozemia - asi 1,5 km od brehu. Je tu ponechaná na pamiatku. Aek nás sem previezol autom.



A práve na tomto mieste sa nám prihodila milá príhoda.

Náš syn reaguje alergicky na štípance malých okrídlených torpéd rôzneho druhu a všade na svete. Takže bol i tu riadne zmasakrovaný miestnymi moskytmi. Od lode práve prichádzala skupinka Číňaniek. To, že Ázijci reagujú na blonďáčika som už nebrala ani na vedomie, ale keď sa zrazu Číňanky k nám rozbehli s vystretou rukou a niečo nám naznačovali, tak som v prvom momente chcela rázne zakročiť. Aby mu nedávali žiadne sladkosti!!! U Aeka bol totižto varený, pečený, čokoládkový...

Ale na naše prekvapenie ho začali natierať známou čínskou medicínou a sústrasne híkali nad všetkými veľkoplošnými, alergickými reakciami. Nakoniec nám zvyšok vo flaštičke darovali a snažili sa vysvetliť, že ho máme znovu natrieť, ale určite nie tvár. V tom prekvapení som im aj zabudla povedať še-še, jedno z mála slov, ktoré z čínštiny ovládam.

V ten deň mal Michael slzy na krajíčku, ako ho celé telo štípalo, ale na ďalšie ráno nebolo po alergickej reakcii ako šibnutím čarovného prútika ani chýru, ani slychu - ani vidu.



Do reštaurácie sme sa vrátili už iba ja s Aekom. Najprv však odviezol mojich chlapov do hotela a dohodli sa, kedy ich vyzdvihne na večeru, čo im v to popoludnie u neho a pod dohľadom navarím ja. My sme zatiaľ s Meaw mali začať s prípravami. Nejako sa mi marí, že sme viac rozprávali než spracovávali suroviny.

Keď sa vrátil, zahodila som myšlienku s hygienikmi za hlavu a vstúpila do jeho kráľovstva (bez okien) s clonou na očiach, ktorá selektovala. Už dávno som sa naučila, že ak som u niekoho na návšteve, ja som tá, ktorá musí akceptovať miestne zvyky a obyčaje, ktorá sa musí prispôsobiť. Aj keby som s nimi mala jesť tie ich pečené chrobáky!

Ak to nedokážem - je jedno, z akého dôvodu, nik ma nikde nedrží priviazanú na reťazi. Môžem sa obrátiť a vrátiť nazad tam, odkiaľ som prišla.

Už pri predjedle som zistila, že je zbytočné si robiť poznámky. Balenia so špeciálnymi surovinami boli pre mňa veľkou neznámou a thajské písmo hieroglyfmi.

Vybrala som si kuracie mäsko na špízoch so známou omáčkou.

Postup pri tvorbe plnených taštičiek z ryžového cesta som si dokonca nafotila.


Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?