kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

Detoxový deň druhý

Publikované 14.05.2018 v 07:30 v kategórii Zdravie, prečítané: 5x

Než začnem jeho opisom, rada by som sa s vami podelila o svoje zážitky z prípravy večere z dňa prvého. Cukinové placky so šampiónovým ragú. Suroviny som mala iba na prvú polovicu názvu.

Ale veď uskromním sa, placky som i kedysi častokrát jedávala samotné, vravela som si.

Tentokrát uviedli autori do receptu jednu cukinu a dva uvarené zemiaky. Mysleli tým veľkú či malú cukinu? Veľké či malé zemiaky? Lebo sú také i onaké.

Rozhodnutie zostávalo teda na mne. Lepšie povedané, muž kúpil väčšiu cukinu, tak som ku nej vybrala dva väčšie zemiaky.

A potom som neveriacky dumala nad receptom. Okrem toho, že v ňom kázali cukinu umyť, nastrúhať, zemiaky uvariť, ošúpať, roztlačiť a pridať ku cukine, nespomínali nič, čo by tú zmes malo držať pokope. Soľ a petržlénová vňať asi ťažko. Napriek tomu som ich tam pridala. Čoby ... zavádzam ... do terénu som poslala čierne korenie a prikázala mu, nech sa tvári ako pravá petržlénová vňať.

Na panvicu som naliala podľa pokynov olej - zatiaľ som si nezohnala repkový, tak musel stačiť i slnečnicový - a lyžičkou pridala masu z misy, ktorá medzitým pustila dosť šťavy. Masa, nie misa.

Také miniplacôčky som ešte nikdy predtým nevyformovala, ale minimalizácia sa mi javila ako najvhodnejší prostriedok, nejako ich udržať pokope, keď recept vyžadoval opekať z oboch strán. Nezdalo sa mi ale vhodné - z hľadiska správnej životosprávy - opekať ich natoľko, aby ich pokope držala ich spodná, čierna spálenina. Párkrát som sa odvážila do nich pichnúť plochou naberačkou, či sú pripravené nechať sa ňou vcelku obrátiť, ale márna snaha. A kým som neúspešne maturovala z odboru detoxkuchtík, takmer som pripálila večeru svojim chlapom.

Rada by som spoznala toho čarodejníka, ktorému sa za spomínaných podmienok predsa len podarilo vykúzliť placky. Alebo tvorca receptu dúfal, že navečer bude kuchár natoľko oslabený detoxom, že bude vidieť placky aj tam, kde nie sú?

Po istom čase som upustila od ďalšieho experimentovania a uspokojila sa s myšlienkou, že na večeru bude cukinovo-zemiakové pyré. Napriek tvarovému nezdaru chutilo výborne. Aj ono sa týmto úspešne prebojovalo do listiny "to spravím i nabudúce".

Nech aj Michael vyskúša, čo mu tak dobre voňalo.

(Kto čítal Tretiemu chlieb, možno neverí premene mäsožravca na jeho takmer protipól, ale je to tak. Prišlo to vekom a samé od seba.)


Soľ - odporúča sa kryštalická alebo morská namiesto kuchynskej. Keď som si na internete zháňala bližšie informácie, zistila som, že si tábory zástancov a odporcov dosť protirečia. Ale aspoň som sa dozvedela, aké rôzne druhy sú dostupné na trhu.


Fleur de Sel z Bretónska (80€/kg) - je tak vzácna, že sa nepoužíva na varenie, ale iba na zdobenie/obkladanie surových či hotových jedál.

Havajská lávová soľ - z ostrova Molokai. "Čierna ovca" medzi ostatnými, ktorá za svoju farbu vďačí aktívnemu uhliu.

Bambusová soľ - alebo elixír z Kórei. Budhistickí mnísi napĺňajú bambusové tyče zmesou morskej soli a hliny, ktoré pália pri viac ako 1000°C.

Soľ Inkov - z Peru, z oblasti Machu Pichu. Má podobnú štruktúru ako Fleur de Sel.

Himalájska soľ - jemne ružová. Z Pakistánu a Poľska (20€/kg). Tvrdenia, že pomery minerálov v nej sú podobné tým z ľudskej krvi, sa nepodarilo obhájiť.

Púštna soľ - z Kalahari. Obsahuje stopové prvky magnézia a fosforu. Vraví sa o nej, že posilňuje imúnny systém.

Dymová soľ- pamiatka na Vikingov. Morská soľ údená drevom buku, borievky či iných stromov. Najznámejšie sú druhy z Dánska.


Napriek tomu, že som večer zhrešila jednou mandarínkou - ovocie (okrem raňajok) treba nahradiť zeleninou - cítila som sa po prvom dni akosi odľahčene. Váhovo zatiaľ určite nie, ale aspoň ma nenadúvalo ako zvyčajne.

A zhrešila som i kávou. Štipkou mlieka a medu v nej, lebo absolútne čiernu ju nevypijem. Ale netrápi ma to. Práve naopak, túto jedinú výnimku si s čistým svedomím doprajem .... aby som zasa raz pri föne neodpadávala! Zredukovala som však množstvo. Pijem iba tú rannú a z nej tiež iba polovičnú dávku.


Druhý deň som sa ráno podujala i na olejovú ústnu kúru. Nasleduje hneď po očiste jazyka. Odstraňujú sa ňou jedy rozpustné v oleji a navyše (ževraj) bieli zuby. Dve muchy jednou ranou. Keď zubami po troch dňoch praktizovania vysvietim v noci izbu, uverím tomu. Ale to by už bola tretia mucha - ja ako lampa...

Tááákže: Jednu lyžicu slnečnicového alebo sézamového (bio-) oleja prelievate niekoľko minút medzi zubami sem a tam. Nie kloktať, nie prehltnúť, ale po 10 minútach vypľuť a ústa dôkladne prepláchnuť vodou. Plus vyčistiť zuby.

Raňajky som si zopakovala z predošlého dňa. Niežeby som nemala iné recepty, no mne zatiaľ chýbajú prísady na ich tvorbu.

Na obed bude polievka zo včerajška. Mňam.

A s prípravou večere sa podelím zasa nabudúce!


Foto: kým som ešte verila na zázraky


- a keď už som to vzdala


Tá panvica je v skutočnosti najmenšia, akú mám, takže i placky boli na začiatku pokusu malé.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?