kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

Letím na Falcovi

Publikované 19.05.2018 v 07:00 v kategórii Iné, prečítané: 6x

Brány filmového Vatikánu - teda brány najväčších (alebo jedných z naj...) filmových štúdií v Európe, ktoré sú rozlohou veľké takmer ako Vatikán, som po prvýkrát prekročila až po neuveriteľných osemnástich rokoch života v Mníchove. Sprevádzali ma moji dvaja chlapi.
Tešili sme sa, že nám počasie praje hneď zrána, ale poviem vám - veď to bola takmer ako cesta na Severný pól ... premrzla som do kostí! Ale neľutujem.
Rozhodli sme sa iba pre najzákladnejšiu obhliadku. Trvá hodinu a pól.
Hneď na začiatku si prítomné deti mohli vyskúšať scénku ako z kriminálky.
Michael sa v nej na moment stal majiteľom kabrioletu, ktorý sa mu snažila ukradnúť mladá gangsterka. Neušla však ďaleko. V úteku jej zabránili dvaja odvážni policajti.
O chvíľu nato sme už stáli v Derickovej kancelárii. Tie staršie ročníky isto vedia, o čom píšem. Nuž v TV mi tá kancelária pripadala o dosť väčšia.
Nasledovali kulisy z filmu "When Santa fell to Earth" a jedného známeho nemeckého upírskeho filmu pre deti. Je naozaj zaujímavé stáť v štúdiu, kde sa film točil a porovnávať kulisy na televíznej obrazovke priamo s tými okolo vás.
Ďalej sme išli k jednej z najzaujímavejších častí prehliadky - ku kulisám z filmu Das Boot (1981)- vraj najúspešnejší nemecký film, nominovaný dokonca na 6 Oscarov a všetky mu vyfúkol Gandhi. Je to film podľa úspešnej knižnej predlohy. Jej autor spracoval svoje zážitky z pôsobenia na vojenskej ponorke počas druhej svetovej vojny.
Stáli sme pred viacerými maketami, ku ktorým nám sprievodca rozprával úsmevné príhody z natáčania. Tak napríklad keď robili zábery na vode s maketou vstupu do ponorky o veľkosti 10-litrového hrnca, ktorá neskutočne priťahovala okolité čajky... na tej makete bol priestor pre maximálne jednu čajku, na skutočnej ponorke sa ich hore zmestí aspoň tridsať kusov. Režisér penil, že mu biele krásavice ničia svojou prítomnosťou a zvedavosťou vzácne zábery ... nakoniec mu nezostalo nič iné, len si zadovážiť 5-metrovú palicu, ktorou čajky pravidelne odháňal.
Ďalšia príhoda sa týkala záberov v štúdiu, kde potrebovali nahrať rozbesnené more a ponorku v ňom. Režisér filmu mal rád autentické zábery, a tak nikdy hercom neprezradil, kedy budú ponorkou triasť a lomcovať. Modriny a drobné zranenia neboli ničím neobvyklým pri natáčaní. Najhoršie dopadol jeden zo zúčastnených, keď v pravidelných intervaloch spúšťali na ponorku 1000 metrov kubických, čiže jednu tonu vody. Pri jednej scéne sa zabudol držať zábradlia a preletel spolu s vodou 4m celou miestnosťou. Réjžo vyskočil nadšením, aké originálne autentické zábery a chcel ich samozrejme ešte raz zopakovať. Nepodarilo sa. Herec skončil v nemocnici so 4 zlomenými rebrami a množstvom pomliaždenín.
Keďže však už bol v mnohých scénach vo filme a tento nemohli natáčať odznova, museli jeho úlohu prepísať a každý deň ho teda dovážali na pár hodín z nemocnice na natáčanie. Hral oficiéra, ktorý sa zranil a musel ležať v obväzoch (alebo niečo na ten spôsob).
Po tomto veselom úvode sme mali možnosť prejsť si maketou ponorky, ktorá bola zostrojená vo veľkosti 1:1. Náš sprievodca zapol prístroje a my sme prechádzali stiesnenými priestormi za rachotu turbín. Skvelý zážitok. Nie je to však nič pre ľudí s postihnutím dolných končatín, keďže na dvoch miestach sme sa museli prepasovať cez neveľké kruhové otvory - akože dvere...
Ďalej sme prechádzali väznicou. Keď do nej pri jednej inej prehliadke vstúpili žiaci nejakej mníchovskej školy, pričom nevedeli, kde sa práve nachádzajú, záhlásil jeden z nich na celú miestnosť: jeéé, tu to vyzerá ako u nás v škole. Dozvedeli sme sa aj, prečo majú väzenské dvere (inak odkúpené priamo z nejakého väzenia) v hornom rohu taký podivný medený drát - nuž niektorí vynachádzaví väzni totižto napojili dvere na 220V z cely, takže službukonajúci strážnik nasledujúceho dňa svietil ako vianočný stromček... čiže tzv. uzemnenie.
Nasledoval let na Falcovi. Z filmu Never ending story. Tu sme sa dozvedeli, že ak chceme byť neviditeľní - teda neviditeľní vo filme - musíme použiť ku triku modrú alebo zelenú farbu. Iba tieto dve kompletne prekryjú človeka. Takže i keď Harry Potter nečakane zmizne, má na sebe ževraj modrý plášť ... ale psssst, neposúvajte túto informáciu ďalej. A keďže Michael práve letel ponad Alpy na Falcovi, nedávala som presne pozor na hodine ... takže ja sa ešte stále neviem spraviť dokonale neviditeľnou. Pri filmovej scéne s tátošom, ktorý sa utopí v bažinách, použili bahno z neďalekého Isaru. Bolo leto, teplo, komárom a iným okrídleným potvorám sa v štúdiách zapáčilo. Rozhodli sa priam ukážkovo rozmnožiť. Filmový štáb trpel a po ukončení natáčania sa hala nedala 5 týždňov používať - teda kým sa zasa úplne nezbavili tej hávede.
Ďalej sa pokračovalo návštevou Gálie a arény, kde Asterix a Obelisk skákali krokodílom po hlavách a podobne. V aréne vtedy pobehoval aj jeden živý krokodíl, niekoľko levov, slonov a 450 tarantúl. Keď na konci natáčania tarantuly opäť pochytali do akvárii, zistili, že ich majú zrazu iba 400 ks.
A viete, ako zneškodníte krokodíla? Tak teda krokodíl je nebezpečný v teplej vode. Ak ho dáte do studenej, vypne sa automaticky sám od seba šetrí si energiu... takže v studenej vode sa dá natáčať aj so živým tvorom, ktorého by som nikdy dobrovoľne nepoškrabkala za uškom ...
Problém je iba ten, ak hlavný hrdina musí kvôli filmu pribrať 20 kg a potom pri surfovaní na krokodílovi rozlomí svojou váhou drahý exemplár.
No a viete, kde nájdete jedinú vikingovskú loď na svete, ktorá ma platnú TÜV, čiže v preklade STK-ačku? Samozrejme v Bavaria filmových štúdiách. V Nemecku treba mať totižto na všetko platné povolenia, i na takú loď.
No a na záver sme mali ešte šťastie na priame natáčanie nejakého filmu (Hope) vo filmových kulisách vonku. Chvíľu nám tam v tichosti dovolili postáť - ale okrem chrbtov hercov, štatistov a filmového tímu sme toho veľa nevideli .
PS: večer sme sa išli najesť do indickej reštaurácie. Netušili sme, že tam majú nejakú oslavu. Nikde na dverách nebol žiaden oznam. Ale majiteľ nás už trochu pozná - a že poďte ďalej, tu v rohu vám spravíme miesto ... nuž tak sme tam sedeli medzi turbanmi a sarí za doprovodu indickej hudby a ja som mala pocit, že filmové predstavenie beží ďalej...


Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?