kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

O sporovlivej Katke

Publikované 25.05.2018 v 08:30 v kategórii Táborové story, prečítané: 17x

... alebo jedna milá príhoda z roku 1987.

Bola som vtedy inštruktorkou v letnom stanovom tábore v Slovenskom raji a s Mirkou sme dostali pridelený oddiel najmenších deťúreniec. Dodnes mi zostalo v pamäti niekoľko z tamojších zlatíčok.
Jednou z nich bola i 5-ročná Katka, na tábore mala prezývku Srdiečko. Ako jediná zo zúčastnených ešte nechodila do školy a v tábore bola so svojim o rok-dva starším bratom.
V jeden deň sme sa vybrali na návštevu neďalekého mestečka a táto bola v každom tábore už tradične spojená aj s menším nákupom darčekov pre najbližších rodinných príslušníkov.
Deti dostali inštrukcie k nákupu a Katka išla so mnou. Aj ona chcela za každú cenu kúpiť mamine a tatinovi vhodný darček plus pre seba nejakú maškrtu a jej najdôležitejšou podmienkou bolo, že to nesmie stáť príliš veľa, teda že jej musí ešte aj veeeeľa peňazí zostať. A ja som jej pri tom mala pomôcť.
Brázdili sme spolu obchod zľava doprava a naspäť, od pokladnice až po sklad. Vyberali, zvažovali, porovnávali pod heslom "aj ovca by mohla zostať celá, aj vlk by mal byť sýty". Katka sa nikdy nezabudla spýtať, či jej ešte naozaj veľa peňazí zostane. Ja som pritakala, že áno. Zakaždým som ju pritom pochválila, ako rozumne a dobre vyberá, až sme sa konečne spoločnými silami prepracovali k výsledku, s ktorým sme boli obe spokojné. Nuž sme sa vybrali k pokladnici zaplatiť.
Katka položila svoj úlovok hrdo na pult. Ja som naďalej žiarila šťastím, ako vynikajúco sme splnili všetky jej podmienky a teta predavačka sa tešila, že bude obrat. Teda nie zrovna vďaka šporovlivej Katke, ale vďaka celému oddielu.
Nahodila všetko do kasy, vzala podávané peniaze a vydala späť zvyšok.
V tom momente Katka pozrela zhrozene na mňa a rozplakala sa.
Rýchlo som vložila veci do tašky, vyšla s ňou pred obchod a pýtam sa: "Katka, preboha, čo sa ti stalo, prečo plačeš?"
"Aaaale...(vzlyk)...keď, keď ty si mi...(vzlyk) povedala (vzlyk), že dostanem ešte veľa peňazí späť (vzlyyyyyk) a teta mi dala IBA dva peniazeeee?!?"
V jej maličkej hlávke totižto ešte neexistovala priehradka sčitania, odčítania. Pre ňu "veľa" znamenalo dostať radšej 10x10 halierov ako 1x1 Kčs.
(Myslím, že mojim dodatočným vysvetleniam v danú chvíľu absolútne nedôverovala.)




Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?