kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

Ryba či veterník

Publikované 19.05.2018 v 08:00 v kategórii Družina, prečítané: 9x

25.10.2017
Prácne som si chystala podklady ku veterníkom. Prvý vzor sa mi potrhal pri prevliekaní drôtikov. Nuž som si dala pri druhom záležať. Spravila som ho väčším, oblepila lepiacou páskou všetky kritické miesta. Na rad prišli domáce úlohy (v ten deň som ich robila s časťou detí vo vedľajšej triede), nuž som si svoj výtvor odložila na "bezpečné" miesto.
Keď som sa asi o hodinu vrátila, vítal ma radostne jeden štvrták:
- Katarína, pozri akú skvelú 3D-rybu som si zmajstroval!
- Hm, ona fakt vyzerá ako nejaký exotický zjav. Super, ako si si to natvaroval!
- Spravíš mi s ňou fotku?
- Samozrejme, ukáž takto...
Vzala som ju do rúk, aby som ju správne napózovala a vtedy som zistila, že to moja prácne vytvorená predloha na VETERNÍK!!! S mojimi záhybmi!!!
- To ako si sa ku tomu papieru dostal???
Nuž niekto chcel vraj perly (predpokladám, že malý Afričan), a tak mu kolegyňa dala, nič netušiac, dolu celý box ... moju inak skvelú skrýšu
Niekto tam hore nechce, aby som tie veterníky s nimi robila.
Nevadí, máme exotickú rybu...

24.10.2017
- Katarína, koľkokrát zvládneš rýchlo po sebe povedať "suchá tráva"?
- Netuším, neskúšala som.
- Tak vyskúúúšaj...
- Suchá tráva, suchá tráva, suchá tráva, suchá....
- Ja to viem lepšie a rýchlejšie. Seno, seno, seno,...
xxx
Ubehli tri týždne, odkedy môj Francúz s anjelskom tváričou stratil prezuvky. Hľadal ich on, hľadala učiteľka, hľadala som ja, hľadala mama. A ništ. Každý deň, keď prišiel do družiny, poslala som ho pre papuče a on vždy vyčítavo:
- Katarína, veď som ti vravel, že som ich stratil!!!
Dnes ma to už naštvalo a nič netušiac vravím:
- Ok, to už je naozaj dlhá doba, aby ti mama kúpila nové. Zajtra nech príde ku mne a ja sa s ňou porozprávam.
Otočil sa, ako strela letel ku svojej skrinke a kričí:
- Ja tu predsa len nejaké mám.

xxx
Koniec družiny, upratujem triedu a ku schodom mieri posledný chlapec. V ruke drží fľašu. Odpije si z nej, zrazu sa zahľadi o poschodie vyššie a prichádza k záveru, že ho nik nevidí. Pozrieť sa za chrbát mu už nenapadne. Otočí fľašu hore dnom a leje vodu o tri poschodia nižšie.
Prísne zvolám jeho meno. Podskočí od strachu a suverénnou otázkou - čo je?- sa snaží navodiť dojem neviniatka. On nič, on muzikant.
- Tak počúvaj, ak si myslíš, že ti na tvoje - čo je - skočím, tak si na veľkom omyle. Stojím ti takmer za chrbtom, preto presne viem, čo je!
Výraz tvrďasa v tvári sa mu vzápätí mení v previnilý úsmev, keď vidí, že tentokrát obišiel iba s pohrozením prsta.

10.11.2017
Keď som prebrala svoju terajšiu skupinu, deti vehementne protestovali proti zmenám v zasadacom poriadku pri obede. Nuž som sa nechala prehovoriť a povedala, že vyskúšame zostať pri starom systéme... jedinou zmenou bolo, že som veľký chlapčenský stôl predelila na dva. 5+5. Inak sme si nepočuli slova.
Prešli dva mesiace a opäť idú na barikády.
Včera krátko potom, čo prišli prváci, sa ma Podšívka pýta, prečo nemôžu sedieť chlapci s dievčatami pri stole.
- Lebo to bolo želanie skupiny a tí, čo tu boli už minulý rok si to tak priali.
- Hm... - pritakala zamyslene hlávkou - kým sa do nás nezaľúbili!
(Áno, presne to.)

19.10.2017
Priznanie prváčky:
- Z čísel mám najradšej osmičku.
- Áno? - rozmýšľam, že som žiadnu osmičku nezaregistrovala v dátume jej narodenia, rokov tiež ešte nemá 8, nuž sa pýtam ďalej - a prečo práve osmičku?
- Lebo pri osmičke som si úplne istá, že ju nenapíšem naopak.
Nuž áno, i to považujem za pádny dôvod prvákov, mať rád OSMIČKU!

14.11.2017
Nieto mesiaca, ktorý by nepriniesol nejakú novú skúsenosť, nový zážitok s deťmi!
Pardón, taký mesiac existuje! August. Vtedy máme prázdniny, deti sú kade tade po svete rozlietané, tak nás priamo ničím neprekvapia.
Práve som vstúpila do našej miestnosti, keď Ustráchaná s mamou zamierili na schodište.
- Už ti povedala, čo sa stalo včera? - pýta sa ma vzrušene kolegyňa.
- Nie - odvetila som pravdivo.
- Včera šla (Ustráchaná) na prvú hodinu krúžku angličtiny. Odhliadnuc od toho, že nám zmenu v pláne nik neoznámil, sa vraj ona po skončení hodiny nevedela rozpamätať, kam sa má vrátiť. Nuž si sadla na chodbe na lavičku a kým ju nenašla sestra, celý čas tam plakala. Jej mama mi to dnes oznámila takým tónom, akoby to bola naša vina!
Po príhode so svetrom sa ani nedivím podobnej reakcii. Tuším sa s ňou budem musieť predsa len pozhovárať a vysvetliť jej, že podobné veci nám MUSIA rodičia sami vopred nahlasovať, pretože my tých detí v skupine máme viac a nemôžeme každé vyzdvihovať osobne. Matematicky a fyzicky to nie je možné. A i pre mňa je to nová skúsenosť, že po dvoch mesiacoch prváčka ešte nevie, kde sa nachádza jej trieda... podotýkam, že naša budova nie je nijako komplikovaná. Štyri rovné chodby a dve schodištia.
2014
Správna formulácia - základ ako predísť nedorozumeniam (alebo: keď deti berú mnohé doslovne  ).
Keď moja bývalá skupina písala svoju absolútne prvú písomku v škole a pani učiteľka ju priniesla opravenú a ohodnotenú známkami na hodinu, vysvetlila deťom, že známky sú osobnou záležitosťou každého z nich a nemajú si ich hovoriť medzi sebou. Aby prípadný neúspech jednotlivca neviedol ku zbytočným konfliktom kvôli posmechu tých úspešnejších.
Čo sa výsledkov týka, reagovali deti rôzne. Samozrejme, že pri dobrých známkach sa mi väčšina prišla pochváliť, so zlými sa delili iba niektoré. S doplňujúcou poznámkou: Ale nikomu to neprezraď, dobre?
Po tej spomínanej prvej písomke prišla za mnou mama dvojičiek a vraví:
- Predstav si, oni mi nechceli ukázať písomku!!! Lebo pani učiteľka povedala, že ju nemajú nikomu ukazovať. A čo povie pani učiteľka, to je sväté! Tak som im najprv musela bližšie vysvetliť, ako to pani učiteľka myslela. Že sa jej rada "nikomu" naozaj netýka rodičov.

28.11.2017
Dnes sa prváci po skončení vyučovania hrali na školu.
Je zaujímavé stať sa tichým, nestranným svedkom podobných hier. Čo všetko si vtedy človek nevypočuje...
- Ak budeš naďalej takto vystrájať - otočila sa Podšívka ku svojmu žiakovi a prísnym hlasom dokončila - vylúčime ťa zo školy!!!
- A čo musím spraviť na to, aby ma vylúčili zo školy? - informoval sa mimo hry neskúsený prváčik. Pravdepodobne chcel scenár posunúť týmto smerom.
- No aby ťa vylúčili zo školy... hm ... budeš musieť asi niekoho zabiť - radila mu Podšívka.
(Nuž je pravda, že má dedka Taliana, len netuším, či zo Sicílie.)
10.1.2018
Delila som obedy a na rad prišla Podšívka.
- Ja nebudem. Nemám gnocchi rada!
- Čože? Ty s polovične namiešanou talianskou krvou nemáš rada gnocchi?
- Nie. A preto nebudem.
- A to teda zasa nie. Týchto päť kúskov a ku tomu trochu rajčinovobazalkovej omáčky musíš zjesť! Nemôžeš zostať celý deň bez jedla. Brucho ťa rozbolí.
Podala som jej tanier, ona ťažko zavzdychala a pobrala sa ku stolu.
Už som aj pomaly zabudla na náš rozhovor, keď mi asi o štvrťhodinu neskôr podáva tanier.
- Prosím si ešte gnocchi a omáčku.
V tom chvíľkovom zabudnutí jej nakladám, keď sa zrazu strhnem a vravím:
- Počkaj, veď to si bola ty, čo si nechcela gnocchi, že vraj ich nemáš rada.
- Ale tieto sú také dobré. Chutia mi. To iba tie z tatovej reštaurácie nie!
 Neviem, či mu posunúť sťažnosť jeho dcéry, aby vymenil kuchára  asi ich najprv pôjdem ku ním ochutnať, aby som si spravila vlastný názor ... lebo pri nej si treba dávať pozor.

Inak dnes po úlohách dobehla ku mne jej najlepšia kamarátka, strašne sa smiala a niečo mi vravela. Ani ja, ani kolegyňa sme jej najprv nerozumeli.
- Ona povedala, že ťa pozve na svoju narodeninovú oslavu.
Nuž pocta veľká, asi ju dávam do laty podľa jej gusta, lebo i mama minule vravela, že nie od každého si to dá.

26.4.2018
Dnes boli iba dvanásti. Hrali sa síce všetci spoločne a super, ale čo za pazvuky pri hre vydávali, to sa nedalo vydržať. Nuž som ich po obede vyhnala von na dvor. Severan dobehol ku mne, či môžu ísť do telocvične. Povedala som nie, lebo dnes sa v nej konala nejaká školská akcia a tým pádom bol vstup pre nás tabu. Po chvíli dobehol opäť, že už je vyprázdnená, tak či predsa len... Zahlásila som po druhýkrát rázne nie! Na dvore idú tie pazvuky predsa len viac do priestoru a hore k nebu a sluch mám už zaisto nenapraviteľne poškodený. Nemusím oň prísť nadobro!
Po pár minútach prišla dole i kolegyňa. Chvíľu sme sa rozprávali, keď ona zrazu zahlási, že nevidí polovicu našich dievčat, ba ani väčšinu chlapcov. Vybrala som sa ich hladať. Obišla som pol dvora a šarvancov nikde. Vyzvedala som u Podšívkinej naj-kamošky, no ani ona netušila, kam sa vyparili. Vošla som do budovy školy a do schodišťa trikrát nahlas zakričala mená dvoch nezvestných. Nakoniec som sa pobrala opäť von a zamierila do najvzdialenejšieho, zatiaľ nepreskúmaného rohu. To už ku mne kráčala rozrušene ďalšia kolegyňa a z diaľky volá, že sa schovali do telocvične a prebehli aj do gymnázia. Kúsok za ňou sa ťahali i oni. Pomaly z nohy na nohu, lebo správne predpokladali, že príde hubová polievka. Prvú porciu im uštedrila práve ona.
Nahodila som škaredý pohľad a nasrdeným hlasom sa spýtala, čo to malo znamenať.
Najprv sa snažili zatĺkať, potom mi podhodiť "vylepšenú" verziu, ale keď sa do rozhovoru nanovo zamiešala kolegyňa, museli s pravdou von. Teda s tým, čo boli ochotní priznať. Podľa všetkého ktosi zabudol zamknúť dvere od telocvične. A oni to zistili. V živote by mi nenapadlo, hľadať ich tam.
Hromadná výhovorka so sprievodným výrazom tváre "neviem napočítať do piatich" znela: oni nevedeli, že nemôžu ísť dnu sami.
- A do nemoty omieľaná veta "ak nie je vonku/v telocvični žiaden dozor, musíte prísť okamžite nazad", vám nič nehovorí?!?
- Áno, ale ...
Potom som si niekoľkých zvlášť odchytila a štyri od seba nezávisle odpovede zneli:
- No ja som tam naozaj nechcel/-a ísť, ale TÍ DRUHÍ ma prinútili/prehovorili.
Samozrejme, nik tam nechcel ísť, ale každého donútili. To je nejaký nový hlavolam pre naivných!!!
Ale pssst. V kútiku duše som sa tešila, že sa konečne dokážu hrať a vymýšľať spoločne. To ale oni nevedia, im som pohrozila prísnym trestom, ak sa niečo podobné zopakuje!!!
x
22.9.2017
Polovica mojej skupiny, ktorú som mala pod patronátom posledné tri roky, obedovala katastrofálne. Preto som prekvapená, ako spráskajú obed každý deň moji terajší zverenci. Dokonca i takú zeleninovú polievku ala minestrone.
Keď ku mne pristúpila prváčka s prázdnym tanierom, nejako mi nedošlo, čo chce - bo ja zvyknutá z rokov predošlých, že takú polievku chce málokto.
- Ty si prosíš duplu? - hľadím na ňu nechápavo.
A ona takým hrubším hlasom vraví:
- Samozrejme, ja musím papať ...hmm ... no tie, veď vieš, aby som bola zdravá a silná!
- Myslíš vitamíny?
- Mhm - radostne zažmurkala svojimi tmavými kukadlami a ja som jej naložila, aby teda bola zdravá a silná.
5.10.2016
Geli: Erst jetzt ist mir klar geworden, wie schwer du das die ganze Zeit hattest!

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?