kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

To čo má byť?!?!?!?

Publikované 15.06.2018 v 18:00 v kategórii Družina, prečítané: 8x

Dnes boli moji druháci na výlete s triednou učiteľkou. Už deň či dva predtým ma svorne informovali, že prídu tým pádom až o jednej. Samozrejme, že vďaka výletu nedostali žiadne úlohy. A tak chceli využiť možnosť, teda časový náskok, ktorý získali pred ostatnými skupinami, a chceli ísť hrať futbal do telocvične. Netuším, čím to je, ale táto kombinácia je aj pri nádhernom počasí vonku pre nich lákavejšia než hra na čerstvom vzduchu.
Pre nás družinárky zasa presne naopak. Tento týždeň však boli pod dozorom kolegyne, mne pripadol zvyšok, nuž som zahlásila, nech prediskutujú s ňou, či pristúpi na ich žiadosť.
Nato prišiel ku mne s plačom Francúz, že on má úlohy a bude navyše vyzdvihnutý skôr, a tak sa nebude môcť pridať ku kamarátom.
- Koľko máš úloh? - pýtam sa ho.
- Jednu z matematiky.
- Neplač, my pôjdeme s tebou hore, príklady ti pomôžeme rýchlo vyrátať a môžeš s nami hrať... - chlácholil ho Južan a Severan s Tretím Muškatierom sa bratsky pridali.
Nečakala som toľko solidarity a i keď boli rozkošní, musela som ich stopnúť.
- Nuž to teda nie! Rátať musí sám a od pomoci som tu predsa ja. Ale Francúz je v počítaní triednym expertom, tak keď sa poponáhľa, môže ísť hneď za vami.
- Aj ja, aj ja, aj ja! - vykrikoval na plné hrdlo Afričan.
- Samozrejme, i pre teba platí to isté - odvetila som, nech preruším tu malú, hlučnú sirénu.
Akonáhle sme dorazili do triedy, pustili sa obaja do robenia úloh. Z hlavy a spod ceruziek sa im parilo, ako rýchlo sa snažili príklady vyrátať.
Prvá úloha bola na plus a mínus, druhá kreslenie obrázku podľa čísel. Aspoň tak som zadanie zbežne identifikovala ja. Preto som ho i tak vysvetlila Afričanovi, keď prezvedal, čo musí robiť v dvojke.
- Pospájaš čísla 1,2,3... - a moje skúsené, rokmi trénované oko už vyslalo po neurónoch a ich vzájomných prepojeniach do mozgu správu, že výsledkom bude veľryba.
Po chvíli ku mne pristúpil Francúz a podával svoj papier s výsledkami. Veľryba bola jasná ako facka, ale ja som nechápavo hľadela na zvláštnu hru čísel.
- To si ako spojil štvorku s dvadsiatkou a potom trinástkou? - hľadela som nechápavo na beh čiary.
- No to sú predsa výsledky z príkladu číslo jedna - odvetil suverénne expert na matematiku.
- Preboha, stooop - došlo mi v sekunde, čo odpoveď znamená pre Afričana a rýchlo sa ku nemu obrátila.
V tom istom momente som zachytila jeho prekvapenú grimasu, ako skúma svoj výtvor a hromovo zvolá na celú miestnosť:
- To čo má byť?!?!?!?
Tak áno ... hľadel na čosi, čo vyzeralo ako divoké háky-báky čmáranice dvojročného dieťaťa.
Pri pohľade naň a hrôzu v jeho očiach sa inak nedalo. Vybuchla som do hurónskeho smiechu. Ospravedlnila som sa mu za nesprávnu, mierne zavádzajúcu informáciu a sľúbila čiastočnú pomoc pri náprave chyby - rozumej gumovanie, aby kvôli mne nezmeškal začiatok dôležitého futbalového zápasu s kamarátmi v telocvični.


Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?