kmk11Pesimista stojí v daždi, optimista sa sprchuje pod oblakom

Vinschgau

Publikované 25.05.2018 v 22:12 v kategórii Cestovanie, prečítané: 93x

Južné Tirolsko

V Nemecku sú práve dva týždne prázdnin - Turíce - posledné pred dlhými letnými, a tak muž navrhol, aby sme sa vybrali na pár prieskumných dní do západnej časti Južného Tirolska, ktorú som zatiaľ ja nemala možnosť spoznať. Do Vinschgau.
Tentokrát sme zvolili inú prístupovú trasu. Teda inú od Garmischu. Bez diaľníc, ale i tak vcelku rýchlu. Dokonca minimálne serpentínovú (aspoň podľa môjho ponímania), hoci viedla alpskými veľhorami a mala na pozeranie či obdivovanie mnohé v ponuke.


Krátko po vstupe na taliansku pôdu za priesmykom Reschenpass nás vítalo najväčšie jazero Južného Tirolska s rovnakým menom - Reschensee. Do roku 1949 sa na jeho mieste nachádzali lúky a pasienky, gazdovstvá a dedina Graun. Keď sa kompetentní rozhodli dolinu zaplaviť, presťahovali dedinku o kus vyššie. Iba kostolná veža zotrvala na pôvodnom mieste a do dnešných dní sa vyníma táto rarita z chladných vĺn jazera.
Upozornil ma na ňu muž a ja som sa zachovala presne tak, ako to stojí na stránkach nášho papierového sprievodcu. Prinútila som šoféra zastaviť pri kraji a rýchlo som z najlepšej možnej pozície stlačila spúšť fotoaparátu na pamiatku.
Na plávanie nie je Reschensee vhodné kvôli nízkym teplotám, veď sa i nachádza takmer vo výške 1500 m.n.m., ale vetry, čo sa na ňom preháňajú, ho robia rajom pre surfistov. V zime sa zasa vraj mení na obrovské klzisko.
Naše kroky mierili o kus nižšie. Na hod kameňom od Malsu, charakteristického svojimi piatimi vežami.
Keď sme dorazili do cieľa, boli sme zmordovaní dlhým sedením v aute. Navyše i majitelia gazdovstva a zároveň prenajímatelia apartmánov sa práve nachádzali pracovne kdesi mimo, nuž sme zaparkovali pred domom a pobrali sa presondovať neznáme okolie. Zo skúseností vieme, že najbezpečnejšie sa blúdi v kruhu. Horšie je to v oblastiach, kde jablkové plantáže môžu podstatne ovplyvniť jeho polomer. Tentokrát sme však mali šťastie. Čo sa plantáží a polomerov týka. O počasí sa to nedalo tvrdiť. Už po pár metroch sa spustil mierny dážď. My však nie sme z cukru, a tak sme šliapali v kruhu ďalej. Ale ani dážď sa nevzdával, nuž sme sa rozhodli zájsť niekam do sucha. Aby nám kamarátka náhoda do cesty priviedla chlapca z Michaelovho zboru spolu s rodinou. A nech mi nik netvrdí, že svet je veľký!!! (V Mníchove sme sa ešte nikdy náhodne nestretli.)
(pokračovanie tu)


Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?